Po viacdennom pršaní a mokrom snežení pripadlo na celom kopci asi 10 cm mokrého blata, ktoré ale tak sadlo, že kvalita bola porovnateľná s letným firnom za teplého počasia. Pásy držali ako mačky, aj bez paličiek sa dalo šlapať strmou kolmo hore. Ani na Líške sa nepohol vzduch, nie to ešte že by bol vánok, či vietor. Hmla/oblak bol taký hustý, že najbezpečnejšie bolo šlapať popod vlek. Až niekde v polovici medzi Líškou a Radarkou sa začalo nám nad hlavami jemne bielomodrieť. Sneh bol mokrý aj tam, žiadna škrupina, prepadal sa na 3-5cm. Lyžovanie bolo neskutočne isté, výborne sa dalo oprieť do lyží, žiadny škrabot, či šúchanie hrán, len čistá zarezaná linka. Od Líšky sme sa zas ponorili do sychravej mokrej studenej depresívnej hmly. Zhruba v tých miestach sme stretali aj zopár skialpinistov, ktorí to už vzdávali a otáčali, a posielali sme ich hore na vrch za modrou oblohou.