Toto leto sme si na Miňov podnet dopriali veľkú stenu a koncom júla sme sa vybrali do Álp, oblasť Bergell, kde na hranici Švajčiarska a Talianska sa nachádza 900 m vysoká SV stena Piz Badile (3308 mn.m.). Stena patrí medzi 6 veľkých stien Álp, kde okrem trilógie severných stien Eiger, Matterhorn a Grandes Jorasses sa niekedy pridáva aj Z stena Petit Dru, S stena Cima Grande a tiež Piz Badile. My sme si vybrali ľahšiu výstupovú trasu a do SV steny sme nazerali z položenej severnej hrany. Cesta má názov Nordkante, má 29 dĺžok s celkovou dĺžkou lezenia 1070 m. Obtiažnosť je väčšinou medzi III - IV, dve dĺžky sú za V a jedna VI- (V A0), ak si to sami nesťažíte, čo sa nám podarilo v 22. dĺžke, ale o tom podrobnejšie ďalej... Podrobný nákres cesty nájdete TU.

Logisticky sme si to naplánovali tak, aby sme mohli zostúpiť na Talianskú stranu, kde je nepomerne menej zlaňovania, ako na severnej Švajčiarskej  strane (8 vs. okolo 25 dĺžok).

Prvý deň sme sa preto presunuli na južnú Talianskú stranu masívu. Nad dedinkou San Martino sme podvečer dorazili na parkovisko Bagni del Masino. Vyrážali sme už za šera a naším cieľom bola chata Rif. Luigi Gianetti, kde sme tesne po polnoci aj dorazili. Ráno sme pokračovali trekom okolo Piz Badile, cez Passo Porcellizzo Nord a Passo Trubinäsca, aby sme sa tak dostali na nástup pod severnú stenu. Tento rok v Alpách napadlo veľa snehu, takže aj v júli ostali ešte veľké snehové polia, ktoré nám trek významne spohodlnili. Prespali sme na chate Cab. Sasc Furä CAS a ráno o 4:00 sme vyrazili na nástup na Nordkante. Počasie nám prialo, takže sme na čele s naším hlavným fotografom Miňom navyrábali veľa pekných farebných obrázkov, ktoré sa dajú zhliadnuť vo fotoalbume TU.

K spomenutej 22. dĺžke toľko (nákres sme vtedy ešte nemali:), že po rozhodovaní sa kade, sme sa rozhodli pravdepodobne nesprávne  pre ľavý variant s platňami, kde boli 2 staré skobky. Ďalší postup bol však ťažko odistiteľný, tak Miňo musel zabojovať, ale nakoniec sa mu podarilo preštrikovať do rozbitého komína, kde urobil aj štand.

Na vrchol sme dorazili už za západu slnka, preto sme sa rozhodli prespať v bivaku, ktorý je priamo na vrchole Piz Badile a ktorý bol našťastie prázdny. Posledný štvrtý deň nás čakal zostup naspäť ku autu, opäť cez chatu Rif. Luigi Gianetti, s prenížením vyše 2100 m. Zostup pod južnú stenu Piz Badile je kombináciou zliezania a 8 zlaňákov s dĺžkou do 30 m. Výškové profily jednotlivých dní a hlavné miesta v rámci presunov si môžete pozrieť v galérii TU.